pigi

Green deal je niečo, kvôli čomu sú určití jedinci schopní prilepiť sa k asfaltu, lebo majú pocit, že keď  sa im na chvíľu podarí zastaviť dopravu, tak pomôžu planéte Zem. No za mňa by sa lepiť mohli, ale bolo by to skôr v lokalitách, ktoré produkujú tzv. frakovaný plyn. Ak sa človek spýta AI na túto problematiku, tak prvý pohľad je, že žiaden problém neexistuje. Na prvý pohľad. Ale problematika je ako cibuľa, takže keď AI prinútiš informácie spájať – tak jeho záver je “Áno, vieme a toto je tá povestná „trinásta komnata“ celého biznisu s LNG, ktorá robí z bridlicového plynu (najmä z USA) obrovskú ekologickú tému. Ak do modelu pridáme fázu ťažby (Upstream), najmä metódu hydraulického štiepenia (frakovania), narazíme na ďalšie masívne úniky surového metánu ešte predtým, ako plyn vôbec dorazí do skvapalňovacieho terminálu. [1]. To potvrdzuje vašu predtuchu: podiel emisií z frakovania je nemalý, je to v skutočnosti absolútne dominantná zložka uhlíkovej stopy celej logistiky skvapalneného plynu. Z hľadiska klímy nie je najväčším problémom samotný tanker na oceáne, ale to, čo sa deje na pevnine pri samotnom vŕtaní do zeme.” Samozrejme AI je záležitosť, ktorej nie je dobré veriť, lebo aj v mojom prípade, ak by som slepo veril, nedopracoval by som sa k možným ekologickým otáznikom, ktoré boli samozrejme aj mediálne definované, lebo určite každý, kto je nastavený na príjem informácií, tak sa k tejto informácii určite niekedy dostal – v nejakom médiu ju zaregistroval. V rámci následného výpočtu bude táto problematika aj popísaná.

Samozrejme tento maličký detail sa pri tom problematickom CO₂ radšej nespomína, lebo by museli korigovať tézu, alebo zarezať určitý biznis. Takže poďme sa pozrieť tejto problematike na zúbok. Za základnú jednotku som zobral 1 priemerný tanker s LNG, to je taký, ktorý vezie 78 000 ton. Na to aby sa uspokojila potreba LNG, tak sa ročne musí otočiť takýchto tankerov 5 603, pri obchode 436,98 Mt (podiel toho najproblematickejšieho je 21,6 %).

Takto vyzerá vývoj biznisu počas posledných 25 rokov

Mimochodom pred následným počítaním by bolo dobre vedieť ako je na tom referenčná vzorka – čo sa týka uhlíkovej stopy. Tou vzorkou je časť osobnej dopravy, ktorú zastupujú osobné autá. Na celkovej doprave je to 3,7 Gt CO₂e, alebo inak je to 6,3 % – 7,2 % celkových emisií, ktoré vznikajú pôsobením človeka.

Aby sme vedeli ďalšie súvislosti:

Oficiálne vládne agentúry (napr. americká EPA) dlhodobo uvádzajú priemernú mieru únikov pri ťažbe okolo 1,2 % až 1,5 %. Avšak satelitné merania a nezávislé štúdie (napr. z Cornellovej alebo Stanfordovej univerzity) opakovane dokazujú, že realita na frakovacích poliach (napr. v Texase) je kvôli netesnostiam ventilov, úmyselnému vypúšťaniu (venting) a nedokonalému spaľovaniu na vežiach (flaring) výrazne horšia – reálne úniky sa pohybujú medzi 2,5 % až 5 % vyťaženého plynu.

Nasledujú čísla a výpočty:

1. Pri ťažbe frakovaného plynu dochádza k únikom – ako bolo spomenuté v odseku vyššie hovorí sa o 2,5 % až 5 %.
2. Čistý metán = 80x viac skleníková záležitosť ako C0₂. BTW koľko dobra pre zelené zajtrajšky zabezpečilo vyhodenie Nord Streamu II do vzduchu?
3. Súčasne platí, že časť prevážaného plynu slúži ako palivo LNG tankera. Má to ale svoj ekologický základ, lebo on aj tak prirodzene uniká (zrejme ho dokážu nejakým spôsobom pred definitívnym „uniknutím“ zachytiť a spotrebovať, plus na cestu späť ostáva ešte zvyškový plyn v nádrži a slúži na cestu späť) Takto spotrebuje zhruba 4 % pri preprave 9 000 km tam (plný tanker) a 9 000 späť (prázdny tanker). V našom prípade 3 120 ton.
4. Ďalej platí, že 1 % – 3 % z tých spotrebovaných 3 120 ton nebude spálených a unikne do ovzdušia.
5.  LNG = 2.75 tCO₂e / 1 t paliva (LNG)

Červená hodnota je sumárom jednotlivých položiek napr. A1+A2+A3 a je to počet osobných áut, ktoré vyprodukujú rovnaké množstvo CO₂ za rok ako sa vyprodukuje pri frakovaní a následnej preprave jedným tankerom, ktorý obsahuje 78 000 t LNG.

Do úvahy prichádzajú 4 scenáre, od najoptimistickejšieho (A) po najpesimistickejší (D). Samozrejme to Dčko nemusí byť záverečnou, pretože tento segment neprehliadnuteľne rastie (za 10 rokov z 0,1 % na 21,6 %). Osobne si myslím, že CO₂ stopa je stále tá menšia časť problému, tá druhá je kopec použitých sr..iek na dosiahnutie cieľa. Ďalším momentom je čas, keď sa na nejakom území už prestane frakovať, lebo je to ekonomicky nerentabilné, či na takomto území ešte náhodou nedochádza k uvoľňovaniu metánu – či sa nestáva permanentnou ekologickou haváriou. Na prvú sa núkalo časovaná bomba, ale to by asi nebolo správne pomenovanie tohto problému.