pigi

Predchádzajúci pohľad na ekonomické dáta našiel určitú skupinu disponovaných jedincov, takže rád prispejem ďalším možným pohľadom na tieto čísla. V ekonómii existuje slovné spojenie, ktoré sa nazýva „stále ceny“. Je to kategória pomocou ktore sú porovnávané čísla reálnejším spôsobom. Prečo? Lebo reflektujú na niečo, čo sa nazýva inflácia – to je niečo čo síce nemá dobrý vplyv na úspory obyvateľstva, ale môže mať (relatívne) dobrý vplyv na dlhy – väčšinou ale tento vplyv koriguje úroková miera …

Reálne koruna (euro) požičané v roku 1998 nemá tú istú hodnotu ako koruna (euro) požičané v roku 2020. Čo sa stane ak sa na tie predchádzajúce čísla pozrieme okuliarmi „stálych cien“

Prvý stĺpec = inflácia (pre potrebu vzorca v tvare 100+inflácia) – ako základná cena je braná cena z roku 1998 = 100 %. Takže napr. 110 % v roku 1999 sa rovná 10 % inflácii za rok 1999.

Druhý stĺpec = kumulovaná inflácia

Tretí stĺpec = rok

Štvrtý – siedmy stĺpec = hodnoty kumulovaného dlhu k tomu ktorému kvartálu.

Osmy a deviaty stĺpec sú hodnoty rastu dlhu za ten ktorý rok prepočítaný na stále ceny roku 1999. To že sú stĺpce dva je len ako pomôcka pre prípad, že v danom roku boli pri moci dve partičky.

Desiaty stĺpec je sumárom dlhu za obdobie tej ktorej partie (červené sú smerácke) – prepočítané na stále ceny.

Jedenásty stĺpec je hodnota desiateho stĺpca delená počtom rokov fungovania tej ktorej partie.

PS: pre tých mysliteľov, ktorý by chceli namietať použitie stálych cien … Predpokladám, že ak im niekto v roku 1999 dlhoval povedzme 1000 eur a dnes im vráti 1000 eur, tak sú spokojní.