Celkom ma baví keď na podklade čísel, ktoré vieme dnes, dostávajú vety z minulosti iný, ale že úplne iný význam. Ako som spomenul v predchádzajúcom blogu, často sa pri tom použili slová ako fakty, veda a ďalšie. Aby som bol objektívny, niektorí jedinci z tejto vlny občas dokázali (aj keď možno nechtiac) vystúpiť z nalinkovaného scenára –možno pod vplyvom skúsenosti z nie tak dávnej minulosti a ešte nedostatočnej indoktrinácie. Jedným z takých jedincov bol aj nebohý profesor Krčméry, ktorý v jednom zo svojich mediálnych výstupov na otázku, či možno hovoriť o možných vedľajších účinkoch … jeho odpoveď bola, že toto budeme vedieť zhruba o 5 rokov. Takže aj keď povedal, že nejaký relevantný záver (pozitívny alebo negatívny) budeme vedieť o 5 rokov, súčasne médiá šírili dogmu o bezpečnosti a účinnosti.
Myslím, že obe tie tvrdenia stáli na vode … vtedy si to mysleli mnohí a dnes? No skúsme sa pozrieť na to na základe dát (úmrtí) v krajine, ktorá „preplávala“ obdobím covidu relatívne dobre (aspoň podľa https://ourworldindata.org/), kde prvý náznak problému nastal až na jeseň 2021 vo chvíli, keď bolo plne vakcinovaných skoro 83 % populácie – z celej populácie, takže ak by sa to rátalo len z dospelej tak to číslo by sa blížilo k 100ke. Reálne dáta na ourworldindata aj za rok 2020 boli podľa všetkého optimistické, lebo reálny nárast úmrtí za roky 2020-2021 bol predsa už vtedy mierne vyšší.

Pri mojom porovnávaní som vychádzal z rovnakých metrík, kde základ boli priemerné úmrtia za roky 2015-2019. Jedným dychom musím skonštatovať, že rozptyl povedzme +-5 % je v norme, lebo jednoducho aj keď dogmy roku 2020 tvrdili, že na chrípku zomiera ročne maximálne dvojciferné číslo, taký vakcinačný gury Mr. Szalay v roku 2025 už pripustil tisícku. Na porovnanie som použil štatistické údaje Singapúru (https://tablebuilder.singstat.gov.sg/table/TS/M810121), tieto som agregoval podľa kvartálov – v prípade Singapúru to bolo jednoduché, pretože tento ich má podľa mesiacov.
Prvá tabuľka obsahuje absolútne počty a druhá relatívne. Aj keď krajiny, ktoré neboli na začiatku pandémie úspešné, dokázali za kvartál “vygenerovať” podstatne väčšie percento nadúmrtí, tak počas leta prichádzalo k určitým zlepšeniam (lebo jar/leto, imunita na vrchole). Taký Singapur je na tom podstatne inak, či zima, či leto on si ide svoj štandard (viac ako slušný).

V nemalej miere k tomu prispel nárast “Infective And Parasitic Diseases“, kde z predcovidových cca 200 úmrtí to vo vrchole narástlo na 1402 (2022), pre mňa slušný nárast o 600 %. (https://data.gov.sg/datasets/d_ecefa3e30b4243c2757678a5f453b24b/view)
Indoktrinovaní jedinci povedia, že ich čísla nezaujímajú. Zaujímavé je, že v roku 2020 drvivú väčšinu z nich čísla zaujímali. Iní povedia, že to nemá vypovedaciu hodnotu … no ak by to bola jedna lastovička, aj by som to bral, ale takýchto lastovičiek je kŕdeľ, aj keď musím povedať, že táto je najhoršia. Poviem to takto, ak sa zoberú relatívne počty nadúmrtí/podúmrtí za roky 2020-2025 (3.kv.), nasčítajú sa (výsledkom je koľko umrelo spolu ľudí za to obdobie naviac oproti priemeru 2015-2019), tak v takom Singapure zomrelo cca 2x toľko ľudí ako v 2 krajinách, ktoré patria k horším krajinám medzi menej očkovanými krajinami. Samozrejme v relatívnom vyjadrení. Nie je to zaujímavé? V krajine ktorá oficiálne prešla začiatkom covidu skoro bez strát a v “zachraňovaní” patrila tým, čo sa dosiahli jedno z najvyšších zaočkovaní – 91/92 % celej populácie, takže v dospelej to bude limitné k 100ke.


Celá debata | RSS tejto debaty